Ahojte, po dlhšom čase sa konečne hlásim aj ja. Po niekoľko pracovne náročných mesiacoch som sa konečne dostal na chvíľku k „notasu“ a tak môžem niečo málo napísať aj ja. Ako som už spomínal v predchádzajúcich reportoch, kde som písal ako „atakujem“ miestne jazerá v okolí, výpravičkami trvajúcimi maximálne štyri dni. Stále mi však zostáva pár správ, ktoré sa chystám pribežne dopisovať to však záleží od toho ako na tom budem s časom. Ale poďme k veci.
Ďalšiu moju štvor-dňovku som strávil znova na miestnom jazere, ktoré má lákalo už dlhší čas. Nakoľko po jarných záplavách som nevedel do čoho vlastne idem, vôbec som netušil ako sa obmenila obsádka rýb a či tam vlastne niečo aj vôbec zostalo, ale stým riskom som do toho šiel. Ako kŕmenie som si vzal so sebou u mňa už rutinnú Angry Plum vo verzii 24mm. „Slivku“ volím vždy z prostého dôvodu a tým je jej „výdrž“, nakoľko jazerá v mojom okolí sú domovom obrovského počtu bielej ryby tak iné mi ani nezostáva a ako bonus, rybám veľmi dobre chutí.
Keďže sa jednalo o prechod z jari na leto, voda ešte nebola prehriata, volil som preto plytšiu časť jazera kde nebola hĺbka väčšia ako 2 metre, zhruba na sto metrov od brehu sa mi podarilo „vyklepkať“ prechod zo štrku na tvrdé blato, práve toto miesto sa mi pozdávalo najviac. Rozkrmil som okruh spomínanou „Slivkou“ a veril som , že som trafil do čierneho. Prvý večer sa toho moc neudialo. Na druhý deň ráno dostávam razantnú jazdu, kde som mal pod šestkou Longshankom našité dve 24mm gulôčky „slivky“. Po neobvyklom zdolávaní a atypických výpadoch zisťujem, že mi to zobrala cez meter dlhá „Kočka“. Po nejakom čase, ktorý som obetoval trápením sa so sumcami okolo metra, ktorí zrejme prišli s veľkou riečnou vodou. Neskôr sa mi podarilo dostať na breh aj pár krásnych dlhých šupíkov z ktorých bol naj. 13,80kg s obrovským kormidlom, ktorý ma krásne potrápil a zadarmo mi veru nedal ani meter vlasca. Medzi tým sa mi podarilo dostať na breh o kilo ľahšieho šupíka s nepeknou veľkou ranou, ktorú mal zrejme spôsobenú niekoho šokovou šnúrou. Ranu som mu okamžite vydezinfikoval a po pár pózach pred objektívom putoval naspäť domov.
NIKL Team Slovensko - Martin Ondrejička