Další z Milošových zpráv, tentokrát z krátkých výprav na předem předkrmená místa...
Je začiatok septembra a zároveň nového školského roku a mne začínajú všetky tie klasické starosti, kde musím každý deň voziť synčeka do autistickej škôlky. Som s toho trošku nešťastní, pretože viem, že mi teraz na ryby mnoho času nezostane. Je to o to horšie, že sa mi doma v garáži suší slušná zásoba nových boilies, ktoré mi priviezol na testovanie Karel Nikl. Konkrétne sa jedná o Tuniaka a Lososa s broskyňou z úplne novej rady s názvom Ocean Secret.
Hneď prví týždeň pobytu v škôlke ma však teší úžasná správa, kde sa naskytuje možnosť chodievať so synom na nový typ školení pre autistov. Doma zavládne radosť, pretože vieme, že tieto školenia ho vždy posunú o kus ďalej v jeho výučbe a výchove.
Z mojej strany to však nie je až také nezištné, pretože sa mi rodí v hlave myšlienka o predkrmovaní si dvoch lokalít, ktoré ležia v blízkosti cesty, kde sa má školenie odohrávať. Po dohode s manželkou je nakoniec plán jasný. Mám pred sebou 2 týždne života, kde ráno zaveziem ju aj so synom na školenie, po ceste späť si nakŕmim a navečer sa vrátim na lokalitu už aj s udicami.
Tak sa aj deje. Prvých päť dní je to síce ešte bez udíc, ale poctivo každý deň predkrmujem bumerangom vždy jedno miesto na jednej z lokalít. Na piaty deň už beriem zo sebou aj vercajch a večer smerujú prvé montáže do vody.
Nasledovalo však veľké sklamanie. Miesto, ktoré som si predkrmoval bolo obsadené a vyzeralo to, že na viac dní. Bolo mi až do plaču, pretože sa mi po rokoch naskytla znova príležitosť loviť na predpripravenom mieste a to je ako naschvál obsadené.
Najhoršie na tom však bolo, že mi ho obsadil rybár, ktorý vedel, že si tu kŕmim a aj kedy sem chcem prísť nahodiť. No proste to vyzeralo, že to je naschvál. Aj cez toto sklamanie som všetko rozbalil a nahodil. Montáže dopadali do vody cca 30-35m od miesta, kde som predkrmoval. Na jeden prút som našil Tuniaka a na druhý Lososa s Broskyňou.
O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď už po cca 2 hod. sa rozbehla udica s Tuniakom a ja som zdárne zdolal kapríka okolo 8kg. Hneď potom ďalšieho. Takto to prebiehalo celú noc. Nechytil som síce nič veľké, ale aj tak som bol spokojní. „Sused a tiež rybár“ mal tak isto zopár záberov, ale ani jedna ryba nepresiahla váhu 3kg. Toto sa opakovalo tri po sebe idúce noci, kde sa mi dokonca podarilo dostať z vody na Tuniaka aj 2 ryby nad 12kg a jedného pekného šupináča ktorému naozaj máličko chýbalo do 16kg.
To už bolo pre môjho „kolegu“ príliš a ešte v noci sa zbalil a odišiel. Ja som sa hneď presunul na pôvodné nakŕmené miesto a nahodil. Už po pol hodine som zdolal ďalšiu peknú rybu tento raz 14kg šupináča. Všetko sa to stále opakovalo.
Ráno som vozil rodinu na školenie a večer, som už sedel pri naspäť pri vode. Druhý týždeň, som to začal robiť tak, že som začal striedať obe lokality, aby si vždy jednu noc jedna „oddýchla“. Fungovalo to výborne a ja som si s chuti zachytal.
Aj keď som nechytil nijakých obrov, mal som ryby max. do 16kg. Tak aj tak to boli asi najkrajšie dva rybárske týždne, aké som minulú sezónu zažil.
Boilies fungovalo perfektne a ryby reagovali rovnako na obe príchute, akurát s rozdielom, že na Tuniaka som mal menej záberov, ale prekabátil väčšie jedince a na Lososa s broskyňou, bolo podstatne viac záberov avšak od menších rýb. Oboje mi však prinášalo radosť, pretože som vedel, že takáto príležitosť sa už nebude tak ľahko opakovať...
Za NIKL team Slovakia
Miloš Švihorík