Jar je asi najkrajšie obdobie, ktoré môžeme pri vode a celkovo v prírode stráviť. Nečudo teda, že aj pre mňa je to jednoznačne najobľúbenejšie obdobie z celej sezóny. Mám ho rád aj preto, lebo ryby sa chovajú trocha inak ako počas ostatnej sezóny a hlavne je to všetko postupne spojené z výterom a pre rybárov sa naskytá šanca poťažkať si aj dajakú peknú ikerňačku, ktoré počas klasickej sezóny nie ja až tak ľahké uloviť.
Priznám sa, že to neviem celkom dobre vysvetliť, ale vždy pred trením sa mi väčšinou podarí uloviť aj také ryby, ktoré sa celý rok potom neukážu. Jar mám rád aj preto, pretože sa už dá v pohodičke, len v mikine posedieť si pri vode a nasávať tú atmosféru okolo vody. Srdiečko ma zasa ťahalo do Nového Mesta nad Váhom na štrkovisko Green Lakes, kde mám s kaprami ešte nejaké nevybavené účty, pretože mi počas posledných dvoch výprav dali pekne na prdel a ja som odchádzal so zvesenou hlavou. Nie, že by som nič nenachytal. Práve naopak, ale všetko to boli ryby do 10kg a ja som sa už niekoľko krát presvedčil, čo za poklady tu plávajú a tak som nemohol byť spokojní...
Všetko som to však na tejto výprave poňal už úplne inak ako doposiaľ a výsledky sa dostavili. Karla som poprosil aby mi v Kolíne narolovali nového Devill Krilla v priemere 24mm a všetko som vsadil len na jednu kartu. Keďže viem ako funguje Devil v studenej vode mal som trochu obavu ako sa bude správať v teplejšej, ale hneď po prvých hodinách lovu mi bolo jasné, že to nebude len čisto zimná nástraha, ako sme si pôvodne mysleli, ale že to bude riadna pecka aj do teplej vody. Takže určite sa máte na čo tešiť.
Ale teraz späť k rybačke. Keďže som bol na jazere len sám s parťákom Mišom a široko ďaleko nebol žiadny iný kŕmiaci rybár som okamžite po príchode nakŕmil cca dvoma kilamy Devila v spomínanom priemere 24mm a na oba okraje kŕmenia umiestnil monáže až s dvoma 24mm guľkamy pod sebou.
Samozrejme ako je u mňa dobrým zvykom nad boiliesom číhal na svoju chvíľu ostrý Longshank Nailer č.8 spolu s krátkym mouthsnaggerom. Už stačí len aby ryba priplávala a bude to. Postupne začal kolotoč záberov a ja som cca každé dve hodiny zdolal krásne ryby, z ktorých niektoré už konečne presahovali hranicu 10kg. Dokonca sa už objavili aj dve krásne guľaté ikerňačky :)
Bol som veľmi spokojní, že som konečne zlomil smolu. Ryby to boli krásne avšak stále tomu chýbalo to povestné „prasa“ cez 15kg, ktorých tu pláva naozaj dosť, len ich akosi neviem v poslednej dobe dostať na háčik. No nič to, tí čo ma poznajú vedia, že sa nevzdávam, skôr naopak. Budem do toho búšiť až dovtedy, kým to nezlomím...
Za NIKL Team Slovakia
Miloš Švihorík