Teplé slnečné lúče babieho leta ma lákali ešte naposledy vybehnúť k vode. Avšak absencia povoleniek mi pomerne znižovala množstvo možností.
Vďaka rybárskemu lístku som si mohol zakúpiť aspoň hosťovačku na Pálavu a tak bolo rozhodnuté. Otváram internet a píšem kamarátovi o mojom pláne. Súhlasí, že sa ku mne na víkend pridá. Náročnú cestu cez mesto až na úrad, kde som mal vybaviť povolenky, som hravo zvládol, avšak na úrade mi plány skazili „milé“ úradníčky.
Po dohode s parťákom pristupujeme na šialený plán, vydať sa za hranice, ďaleko do Maďarska. Plán sa nám rýchlo napĺňa a po zdĺhavej ceste sme konečne na mieste. Víta nás nádherná voda plná života. Sledujeme hladinu a všímame si zvýšenej aktivity v zátoke. Teplé jesenné slnko vylákalo k poslednému rojeniu komáre, čím sa z plytkej vody v zátoke stal prestretý bufet plný potravy.
Hladina vody bola zvýšená nad normál natoľko, že sme si mohli dovoliť loviť iba niekoľko metrov od brehu, kde hĺbka vody klesala z 0,8 na približne 1,5m. Pre spoľahlivú prezentáciu nástrahy som celú montáž zostavil tak, aby od olova až po špičku prútu viedol priehľadný Clearwater XT zaťažený niekoľkými kúskami plastického olova, ktoré doslova „prilepilo“ fluorocarbon ku dnu. Na jednoduché montáže tvorené šestkovým Continental Snag Hook ATSC, Mouthsnagger Shorty a šnúrkou Potahovaná šňůrka Carp´R´Us - Strip-X , nabil Hotové boilie Kill Krill READY a novú testovaciu Extázu a poslal ich do boja. Vďaka prírode, ktorá urobila prácu za nás a vytvorila nám perfektný hotspot, nemusíme príliš kŕmiť. K nástrahe pridávam dva centimetre dlhý stick, ktorý je ideálnou návnadou v takýchto situáciách.
Nádherné slnečné ráno a štebot vtákov prerušil zvuk príposluchu. Paráda! Ani nie pol hodinu od položenia montáží sa ryby začali zaujímať o naše nástrahy. Krásny súboj počas ktorého mi ryba nedala nič zadarmo sa skončil úspešne a ja si tak môžem poťažkať krásneho maďarského šupíka. S príchodom poludnia sa však situácia zmenila. Oblohu zahalili mraky a zdvihol sa ľahký vánok. Kapry odplávali z plytčín preč. Dlhé hodiny som premýšľal ako znovu dosiahnuť záber. Sediac pri vode so Semmym po boku som sa poriadne zahľadel na rozpadajúci sa stick, ktorý som do vody hodil len pred chvíľou. Z malej nenápadnej hromádky na dne sa uvoľňovalo obrovské množstvo olejových kvapôčok, ktoré na hladine vytvárali nádherné obrazce.“ V takomto mráčiku by sa najlepšie vynímala miniatúrna nástraha. Nie vysoko, len pár centimetrov nad dnom“. Moje myšlienkové pochody zrazu prešli do činov a nový plán bol na svete. Kaprom som ponúkol malú plavačku nad hrudkou stick-mixu. Montáž ukladám do miest, kde som zbadal pohyb rýb. Hĺbka nepresahovala jeden meter a ako náhle olovo dosadlo na dno cítil som, že sa tam nachádza jemná vrstva bahna. Dlhú chvíľu v brolly som si krátil už niekoľkou šálkou horúceho čaju s rumom keď v tom sa rozsvietila modrá dióda signalizujúca záber. Kapra som zdolával iba zľahka. Vedel som že určite v tejto zátoke nie je jediný a nechcel som zvyšných domorodcov vyplašiť. Kapra dostávam na podložku a hľadám háčik. Ten sa v obrej tlame úplne stráca a trvá mi hodnú chvíľu než ho vytiahnem von. Je mi jasné že tento by sa nevyrezal. S obrovským lyscom v náručí pózujem pred fotoaparátom a stále nemôžem uveriť tomu že sa takéto monštrum ulakomilo na miniatúrny kúsok potravy...
Slnko sa pomaly prediera cez mraky a ja posledný raz sledujem hladinu tejto nádhernej vody. Bude tu, aj nabudúce. Ale už nie taká úchvatná akou bola včera....
Erik Voltemar