Vážení zákazníci, kamenná prodejna bude od pátku 29.3. do pondělí 1.4. uzavřena. Děkujeme za pochopení, tým Nikl.

Dôslednosť sa vypláca - 2. 12. 2015

Chvíľka voľná po táboroch mi umožnila vydať sa aspoň na pár hodín k mojej domovskej rieke, Malému Dunaju. Náročná poľná cesta sa zdala byť nekonečná, no konečne som tu. Vyťahujem prúty, našívam po dve guľôčky KrillaExtasy, nahadzujem, ladím všetko tak, ako má byť a užívam si nádhernú noc pri vode. Sledovanie pokojnej hladiny ma núti premýšľať a spomínať. 

00896-velka-dsc05525.jpg

00896-velka-dsc05533.jpg

00896-velka-dsc05501.jpg

Otváram teda notebook a hľadím na fotky z poslednej úspešnej výpravy. Ešte pred tábormi sa mi naskytla príležitosť sprevádzať mojich dobrých priateľov pri niekoľko dňovej výprave k našim južným susedom.  Cestu sme naplánovali tak, aby sme k vode prišli v noci zo štvrtka na piatok, čo sa nám i podarilo. Ešte za tmy vyberáme lovné miesto. K strategicky položenému špicu nosíme veci okolo nemalej zátoky, ktorá vyzerá byť ideálnym útočiskom rýb. Vodná hladina je očividne o hodný kus nad normál, o čom svedčia zatopené kríky, stromy a rákosie. Vlastných vecí nemám mnoho, pomáham pre to kamarátom Davidovy a Michalovy so stavbou tábora, prípravou montáží a výberom vhodných návnad a nástrah.  Konečne je všetko nachystané, hodiny ukazujú tri ráno. Je na čase si ísť ľahnúť. Slnko sa ale rozhodlo, že ma nenechá vyspať a tak ma onedlho svojimi ostrými lúčmi systematicky vyťahuje zo spacáku. 

00896-velka-dsc05504.jpg

00896-velka-dsc05577.jpg

Hneď ráno si chystám zmes nadrveného Krillu,Devill KrilluExtázy a vydávam sa prikŕmiť sľubné miesta v okolí zatopených stromov a kríkov. Jedna hrsť voľných návnad je dostačujúca. Má však jeden zásadný háčik, musím sa k vode dostať nepozorovane. Zapínam teda mód neviditeľnosti a pomaly sa zakrádam až k miestu, odkiaľ sa dá najefektívnejšie prikŕmiť tak jemnou návnadou. Tento postup opakujem v pol hodinových intervaloch po dobu siedmich hodín.

00896-velka-dsc05544.jpg

00896-velka-dsc05597.jpg

Prvú montáž ukladám na prikŕmené miesto až okolo tretej po obede. Začína popŕchať a tak dúfam, že sa stihnem rýchlo schovať. Nestíham sa však ani otočiť od nachystanej udice a cievka sa roztáča besným tempom. Kričím na Dávida aby mi priniesol podberák a než príde, mám už šupíka skoro pri brehu. Pri celom súboji mi asistuje Semmy a tak aspoň nemoknem sám. Nádherný dlhý kapor, pripomínajúci dunajskú formu ma utvrdil v správnosti môjho počínania a fungoval ako skvelá náplasť na fakt, že som počas zdolávania a fotenia úplne premokol. Prikrmujem hrsťou nadrvených boilies a nahadzujem pôvodnú nástrahu naspäť. Ďalšia hodina na predpripravenom mieste mi dala ešte niekoľko krásnych rýb no bolo vidieť, ako kapre prestali dôverovať tomuto, pred tým bezpečnému miestu. 

00896-velka-dsc05609.jpg

00896-velka-dsc05612.jpg

Zmenil som teda taktiku. In-line olovo mením za závesnú kvapku a osvedčenú montáž z osmičky centurionu na Strip X-ke skracujem z 25 na 15 cm. Pod háčik našívam jednu guľôčku Devillu a montáž nahadzujem tak ďaleko, ako sa len dá. Očividne som sa trafil presne do kuchyne. Chvíľku od nahodenia mi prichádza záber od krásneho lysca a o niekoľko minút neskôr ho nasleduje jeho menší súrodenec. Celý deň sa zabávam lovom z diaľky. Opäť si však predkrmujem miesto v zátoke. Som si istý, že sa tam ryby v noci vrátia. S príchodom noci je všade ticho. Hladina ako rozliate olovo neveští nič dobré. Do zátoky som poslal ExtázuDevilla vysušené na kameň.  Plne verím svojej dôslednej taktike, som si istý že tu budú!

00896-mala1-dsc05638-nahled.jpg

00896-mala2-dsc05641-nahled.jpg

Prvý záber prichádza až o pol druhej ráno. Zdolávam malého kapra, ktorý mi motá i druhý prút a ja som tak nútený obe montáže vytiahnuť. Odopínam kapra a rýchlo kontrolujem druhý prút. Nástraha je ešte v poriadku. Hádžem ju teda niekoľko metrov od brehu v nádeji, že sa na ňu do rána čosi ulakomí. Ešte niekoľko minút pracujem so zamotanou udicou keď v tom sa bobina lepí k prútu. Pohotovo zasekávam a cítim obrovský ťah. Hodnú chvíľu som si myslel že ide o sumca, no keď som vo svetle čelovky zbadal tú obrovskú papuľu, roztriasli sa mi kolená. Asi dvadsať minút od záberu dostávam kapra konečne na podložku. Je dobojované.  Cestou domov sa zastavujeme u miestneho gazdu. Jeho udiareň naplnená všakovakými dobrotami nás spoľahlivo zlákala. Okrem úžasných fotiek a zážitkov si tak z Maďarska odnášame aj množstvo výborných údenín, ktoré len podtrhli túto úžasnú výpravu.

Erik „Carptracker“ Voltemar

Návrat na přehled zpráv od vody